A v CAB znamená dýchacie cesty: sekvencia KPR a vysvetlenia zariadení dýchacích ciest

Priama odpoveď: A znamená Airway

V sekvencii CAB používanej pre KPR, A znamená Airway. Celá sekvencia beží Circulation, Airway, Breathing – najprv stláčanie hrudníka, potom otvorenie dýchacích ciest a potom záchranné vdychy. Toto nahradilo starší poriadok ABC (Airway, Breathing, Circulation), ktorý uprednostňoval manažment dýchacích ciest pred kompresiami.

Na zmene záleží, pretože mení to, čo záchranár urobí ako prvý, keď niekto skolabuje. Pod CAB sa stláčanie začne okamžite, aby sa rozhýbala krv. Až po 30 stlačeniach urobí záchranca pauzu, aby otvoril dýchacie cesty a dodal dva vdychy v pomere 30:2 pre jedného záchrancu.

Prečo CAB nahradil ABC: Na poradí skutočne záleží

American Heart Association posunula svoju sekvenciu KPR z ABC na CAB v roku 2010 a dôvodom bolo načasovanie. Podľa starého modelu ABC záchranári často strácali drahocenné sekundy, keď sa pokúšali otvoriť dýchacie cesty a dodať nádychy pred začatím kompresií – a pri zástave srdca je tok krvi do mozgu a srdca najnaliehavejšou prioritou. Smernice AHA poznamenávajú, že väčšina zástav srdca sa vyskytuje u dospelých, kde je stláčanie hrudníka jediným najkritickejším zásahom pre prežitie. a že prieťahy zamerané na dýchacie cesty odrádzali okoloidúcich od toho, aby vôbec konali.

Začať s kompresiami neznamená, že riadenie dýchacích ciest je voliteľné – len sa presunie na druhé miesto v poradí. Oneskorenie o približne 20 sekúnd, čo je čas potrebný na dokončenie prvej série stlačení, sa ukázalo byť oveľa menej dôležité, než aby krv cirkulovala bez váhania.

Otvorenie dýchacích ciest: od techniky bosých rúk po pomocné zariadenia

Po stláčaní je otvorenie dýchacích ciest rýchlym fyzickým krokom. Štandardnou metódou je manéver naklonenia hlavy a zdvihu brady: jemne zakloňte hlavu dozadu a súčasne zdvihnite bradu dopredu, čím sa jazyk odtiahne od zadnej časti hrdla a uvoľní sa cesta pre vzduch. Pri podozrení na poranenie chrbtice záchranári namiesto toho použijú manéver čeľuste-pritlačenie, čím sa vyhnú pohybu krku.

Tieto techniky holými rukami fungujú vo väčšine núdzových situácií, ale neudržiavajú dýchacie cesty otvorené donekonečna – záchranca musí udržiavať polohu počas každého cyklu stláčania a nádychov. V klinických podmienkach, kde pacient potrebuje podporu dýchacích ciest počas dlhšieho úseku, mäkké, jednorazové nosohltanové dýchacie cesty používané na udržanie priechodnosti u spontánne dýchajúcich pacientov prevezme túto prácu bez nutnosti neustáleho manuálneho polohovania.

Keď základné manévre dýchacích ciest nestačia

KPR okoloidúcich sa spolieha na manuálne techniky dýchacích ciest, pretože nevyžadujú žiadne vybavenie a môže ich vykonávať ktokoľvek. Ale v nemocniciach, ambulanciách a operačných sálach musí manažment dýchacích ciest často zájsť ďalej než len nakláňať hlavu dozadu.

Pacienti v celkovej anestézii potrebujú počas trvania zákroku zabezpečené dýchacie cesty, čo je miesto naša laryngeálna maska na dýchacie cesty používaná v anestézii a núdzovej starostlivosti prichádza - supraglotické zariadenie, ktoré je umiestnené nad hlasivkami bez toho, aby vyžadovalo úplnú intubáciu.
Prípady vyžadujúce plne zabezpečené, izolované dýchacie cesty – chirurgický zákrok, ťažká trauma alebo predĺžená ventilácia – si vyžadujú endotracheálne trubice používané vtedy, keď je potrebné definitívne zabezpečiť dýchacie cesty , umiestnené priamo do priedušnice.
Pacientom s obmedzeným otváraním úst alebo trizmom, ktorí neznášajú ústne dýchacie cesty, je lepšie použiť nazofaryngeálnu možnosť.

Výber medzi nimi závisí od toho, ako dlho dýchacie cesty potrebujú podporu, aká invazívna môže byť intervencia a či pacient dýcha spontánne alebo potrebuje plnú ventilačnú kontrolu.

Zariadenia na riadenie dýchacích ciest používané v klinických a núdzových nastaveniach

Zariadenia na dýchacie cesty nefungujú izolovane – správne používanie zahŕňa monitorovanie, nielen vkladanie. Prefúknutie alebo podhustenie dýchacej pomôcky s manžetou môže spôsobiť poškodenie tkaniva alebo únik vzduchu, a preto systém monitorovania tlaku v manžete, ktorý pomáha predchádzať podhusteniu alebo nadmernému nafúknutiu počas riadenia dýchacích ciest sa stal štandardným vybavením popri laryngeálnych maskách a endotracheálnych trubiciach v mnohých zariadeniach.

Pre tímy, ktoré špecificky hodnotia možnosti dýchacích ciest laryngeálnej masky, veľkosť a technika zavádzania ovplyvňujú úspech pri prvom pokuse aj pohodlie pacienta. nášho podrobného sprievodcu zavedením a veľkosťou dýchacích ciest laryngeálnej masky pokrýva praktické rozhodnutia, ktoré prídu po výbere samotného zariadenia.